Drevná hmota je významný hospodársky produkt a je v mnohých oblastiach hospodárskeho života takmer nenahraditeľná. Drevo sa ťaží v určitých intervaloch pretože strom za jeden rok nevyprodukuje dostatok dreva. U nás je najčastejší interval 80 – 100 rokov. To znamená, že raz za tento čas je daný les vyťažený. Lesy sú však rozdelené do hospodárskych celkov, ktoré majú rôzny vek v závislosti od dtoho kedy sa tu poslednýkrát ťažilo.
Drevo na pni
Guľatina je kmeň celého spíleného stromu, zbavený konárov. V tejto forme predávajú najčastejšie lesníci drevný materiál pre ďalšie spracovanie (píly, celulózky..) Guľatina má po svojej dĺžke rozdielne kvalitatívne vlastnosti. I. trieda je časť od koreňa po prvé konáre. Pre svoju kvalitu sa poživa na výrobu dýh. II. trieda sa nachádza nad I. a obsahuje "hrče" od odumretých konárov. Využíva sa na výrobu fošní, hranolov.. III. trieda sa nachádza v časti stromu, ktorá ešte obsahovala živé konáre a využíva sa na priemyselné spracovanie. Vrcholky stromov, ktoré majú najhoršiu kvalitu sa využívajú na kúrenie (triesky, brikety, atď.)
Palivové drevo (hovorovo bežne označované ako "palivo") je sortiment surového dreva vznikajúci nevyhnutne pri výrobe, triedení a druhování kvalitnejších sortimentov. Prakticky sa jedná o najmenej kvalitný sortiment dreva určený k energetickému využitiu. Kvalita sa riadi podľa príslušných technických alebo odberateľských noriem. Palivové drevo sa vyrába zo všetkých ihličnatých a listnatých drevín. Dodáva sa v kôre v hrúbke od 3cm. Polená silnejšie ako 30cm sa štiepia. Zvyčajne sa triedia podľa skupín drevín (listnaté tvrdé, listnaté mäkké a pod.). Obvyklá dĺžka je 1m ale vyrábajú sa aj polená kratšie (min. 15cm).
Drevo dnes zostáva najväčším energetickým zdrojom biomasy. Príklady zahŕňajú lesné pozostatky (ako sú napr. odumreté stromy, konáre a pne), vetvičky, drevná štiepka. V druhom ponímaní biomasa zahŕňa rastlinnú alebo živočíšnu hmotu, ktorá môže byť prevedená na vlákna alebo iné priemyselné chemikálie vrátane biopalív.